pondelok 14. októbra 2013

Toto je koniec................ začiatku



Summa summarum 


Je to už nejaký ten mesiac, čo sa skončil môj experiment so slovenskými potravinami. Zámerne som si nechal nejaký čas na zhodnotenie projektu a pozrel sa naňho z nadhľadu.

Momentálne mám ešte stále zmiešané pocity, pretože mi táto skúsenosť priniesla veľa radostí, ale aj starostí. Sám som nepredpokladal, že to bude také náročné a že budem miestami nútený svoje stravovanie trochu "odfláknuť". Tým, ktorí mi vyčítali môj nie veľmi pestrý jedálniček odkazujem, že ma to mrzí. Hľadanie potravín, ich príprava, blogovanie a popri tom klasický režim zamestnanca s 8 až 11 hodinovým pracovným časom mi dával poriadne zabrať.

Chcem však napísať jednu dôležitú vec. Mojím cieľom nebolo spraviť z blogu receptár, kde si každý deň nájdete skvelý tip na slovenské raňajky, obed, či večeru. A cieľom nebolo ani obehať všetky trhoviská v meste a prezradiť vám, ktorá babka má najchutnejšie domáce rajčiny. Projekt bol najmä návodom ako nestráviť v obchodoch hodiny, podľa čoho spoznať slovenské výrobky, čomu sa vyvarovať a ako sa dopátrať k informáciám.

Teším sa najmä z nových kontaktov, ktoré som počas projektu získal. Veľmi ma potešila podpora od ľudí a fanúšikov, ktorí posielali svoje tipy na slovenské potraviny a predajne z rôznych regiónov. Cením si aj ústretovosť prevádzkarov reštaurácií, ktorí sa mi snažili navariť rýdzo slovenské jedlá. Na druhej strane nebolo ľahké počúvať príbehy našich výrobcov, kde mi pri niektorých skutočnostiach ostával rozum stáť.

Pristupovať k stravovaniu výhradne slovenskými výrobkami nemá podľa môjho názoru zmysel. Nie sú v obchodoch dostupné v takom zastúpení, aby ste mohli viesť plnohodnotný jedálniček. Priemerný 44 percentný podiel slovenských potravín v predajniach hovorí sám za seba. Čo však môžete spraviť, je hľadať ich čo najviac a to, čo nenájdete, jednoducho nahradiť. Mne sa vyplatilo pýtať sa na slovenské potraviny a jedlá. Ak vám do reštaurácie príde 30 ľudí a všetci sa spýtajú, či varíte zo slovenských surovín, je otázkou času, než im vyhoviete. Rovnako by to bolo aj s bio potravinami alebo hocičím iným. Dopyt je to, čo môže viesť ku zmene. Ak sa rozhodnete dať prednosť slovenskej Sedite pred Opáviou, Figaru pred Milkou, Vršatcu pred parmezánom, či Topolčiankam pred Templármi, je iba otázkou času, kým slovenských produktov začne v regáloch pribúdať. Nenechajte sa ovládať marketingovou politikou obchodných reťazcov. Vy totiž rozhodujete o tom, čo sa bude predávať. Zahraničné reťazce nemajú záujem predávať slovenské potraviny. Preto by to malo byť v záujme každého z nás.

Posledné moje zistenie sa vzťahuje ku cene našich výrobkov. Ak tvrdíte, že sú drahšie, dám vám zapravdu. Ale tiež musím dodať, že sú oveľa kvalitnejšie. Choďte ochutnať škvarky do predajne Starý otec, alebo si dajte Včelovinu zo Smoleníc či syry z Kozieho vršku. Jedna báseň. Aj vďaka tomuto projektu som objavil množstvo produktov, ktoré som si začal kupovať síce občasne, ale pravidelne. Odpustiť si 3 dni mäso a potom si kúpiť šunku s 95 percentným obsahom mäsa mi príde fér. Každopádne sa pre mňa stravovanie po slovensky skončením projektu vlastne neskončilo. Slovenské výrobky som sa rozhodol preferovať aj naďalej.

Nakoniec by som sa rád poďakoval všetkým, ktorí sa spolupodieľali na mojej ceste. Predovšetkým sponzorovi môjho pitného režimu - minerálnej vode Budiš, SPPK za množstvo zaujímavých informácií, mojej priateľke za neustálu podporu a trpezlivosť :), kolegom, ktorí mi pomáhali počas celého projektu, médiám za ich záujem a propagáciu a všetkým fanúšikom za komentáre, zdieľania, kritiku, ale aj skvelé tipy.

S prianím veľkej odvahy a chuti do slovenských potravín



Slavo Artim





PS: Kroj ide teda dole, nech ho pošetrím aj pre iných šuhajov :)