pondelok, 14. októbra 2013

Toto je koniec................ začiatku



Summa summarum 


Je to už nejaký ten mesiac, čo sa skončil môj experiment so slovenskými potravinami. Zámerne som si nechal nejaký čas na zhodnotenie projektu a pozrel sa naňho z nadhľadu.

Momentálne mám ešte stále zmiešané pocity, pretože mi táto skúsenosť priniesla veľa radostí, ale aj starostí. Sám som nepredpokladal, že to bude také náročné a že budem miestami nútený svoje stravovanie trochu "odfláknuť". Tým, ktorí mi vyčítali môj nie veľmi pestrý jedálniček odkazujem, že ma to mrzí. Hľadanie potravín, ich príprava, blogovanie a popri tom klasický režim zamestnanca s 8 až 11 hodinovým pracovným časom mi dával poriadne zabrať.

Chcem však napísať jednu dôležitú vec. Mojím cieľom nebolo spraviť z blogu receptár, kde si každý deň nájdete skvelý tip na slovenské raňajky, obed, či večeru. A cieľom nebolo ani obehať všetky trhoviská v meste a prezradiť vám, ktorá babka má najchutnejšie domáce rajčiny. Projekt bol najmä návodom ako nestráviť v obchodoch hodiny, podľa čoho spoznať slovenské výrobky, čomu sa vyvarovať a ako sa dopátrať k informáciám.

Teším sa najmä z nových kontaktov, ktoré som počas projektu získal. Veľmi ma potešila podpora od ľudí a fanúšikov, ktorí posielali svoje tipy na slovenské potraviny a predajne z rôznych regiónov. Cením si aj ústretovosť prevádzkarov reštaurácií, ktorí sa mi snažili navariť rýdzo slovenské jedlá. Na druhej strane nebolo ľahké počúvať príbehy našich výrobcov, kde mi pri niektorých skutočnostiach ostával rozum stáť.

Pristupovať k stravovaniu výhradne slovenskými výrobkami nemá podľa môjho názoru zmysel. Nie sú v obchodoch dostupné v takom zastúpení, aby ste mohli viesť plnohodnotný jedálniček. Priemerný 44 percentný podiel slovenských potravín v predajniach hovorí sám za seba. Čo však môžete spraviť, je hľadať ich čo najviac a to, čo nenájdete, jednoducho nahradiť. Mne sa vyplatilo pýtať sa na slovenské potraviny a jedlá. Ak vám do reštaurácie príde 30 ľudí a všetci sa spýtajú, či varíte zo slovenských surovín, je otázkou času, než im vyhoviete. Rovnako by to bolo aj s bio potravinami alebo hocičím iným. Dopyt je to, čo môže viesť ku zmene. Ak sa rozhodnete dať prednosť slovenskej Sedite pred Opáviou, Figaru pred Milkou, Vršatcu pred parmezánom, či Topolčiankam pred Templármi, je iba otázkou času, kým slovenských produktov začne v regáloch pribúdať. Nenechajte sa ovládať marketingovou politikou obchodných reťazcov. Vy totiž rozhodujete o tom, čo sa bude predávať. Zahraničné reťazce nemajú záujem predávať slovenské potraviny. Preto by to malo byť v záujme každého z nás.

Posledné moje zistenie sa vzťahuje ku cene našich výrobkov. Ak tvrdíte, že sú drahšie, dám vám zapravdu. Ale tiež musím dodať, že sú oveľa kvalitnejšie. Choďte ochutnať škvarky do predajne Starý otec, alebo si dajte Včelovinu zo Smoleníc či syry z Kozieho vršku. Jedna báseň. Aj vďaka tomuto projektu som objavil množstvo produktov, ktoré som si začal kupovať síce občasne, ale pravidelne. Odpustiť si 3 dni mäso a potom si kúpiť šunku s 95 percentným obsahom mäsa mi príde fér. Každopádne sa pre mňa stravovanie po slovensky skončením projektu vlastne neskončilo. Slovenské výrobky som sa rozhodol preferovať aj naďalej.

Nakoniec by som sa rád poďakoval všetkým, ktorí sa spolupodieľali na mojej ceste. Predovšetkým sponzorovi môjho pitného režimu - minerálnej vode Budiš, SPPK za množstvo zaujímavých informácií, mojej priateľke za neustálu podporu a trpezlivosť :), kolegom, ktorí mi pomáhali počas celého projektu, médiám za ich záujem a propagáciu a všetkým fanúšikom za komentáre, zdieľania, kritiku, ale aj skvelé tipy.

S prianím veľkej odvahy a chuti do slovenských potravín



Slavo Artim





PS: Kroj ide teda dole, nech ho pošetrím aj pre iných šuhajov :)


streda, 11. septembra 2013

Do zlatista opečená rybka



NEDEĽA:

Nedeľňajšie raňajky boli opäť ľahšie. Chlieb, jahodový lekvár Riso z Rimavskej Soboty a Tatranské maslo mi bohato postačili. Keďže sa celý, 30-dňový experiment blížil k svojmu koncu, pokusný králik si chcel ešte niekam odskočiť. A nakoniec to vyšlo na Jelku.

Túto malú dedinu nájdete asi 45 minút cesty autom na východ od Bratislavy. Je známa najmä chovom rýb na neďalekej farme - Rybáreň sv. Petra. Ja som zakotvil o pár desiatok metrov pred ňou pri Malom Dunaji v reštaurácii Malom :)

Najprv som sa išiel zoznámiť s históriu neďalekého mlyna, ktorý bol kompletne zrekonštruovaný a navyše aj funkčný. Časy takéhoto spracovania slovenskej múky museli byť naozaj ťažké, najmä ak mlynár vynášal plné mechy s obilím až na horné poschodie.





Dopočul som sa, že do reštaurácie Malom chodieva za nedeľnou pohodičkou pomerne veľa Bratislavčanov a taktiež aj vodákov, ktorý sa popri splave zastavia aj na pečeného pstruha. A presne na takého som mal dnes chuť. Keďže pstruh bol slovenský, spýtal som sa čašníčky, čo slovenského si k nemu môžem dať ako prílohu. Ostal som trochu sklamaný, že iba chlieb, ale nakoniec som si nesťažoval. Spolu s kyslými uhorkami chutil veľmi dobre. Citrón som si samozrejme nedal. Toto miesto je ideálne pre rodinné výlety a určite sa sem oplatí zájsť.



Večer som si zahryzol ešte nejaké to jablko, dal som si za pohár vína a myslel som na pondelok, v ktorý moja púť slovenského jedáka končí. Vlastne nekončí, lebo slovenskými výrobkami sa plánujem kŕmiť aj naďalej. Ale možno už nie tak striktne. Určite ešte pridám blog s celkovým zhrnutím, ale ten si musím ešte premyslieť. Takže ešte nejakú tu chvíľku strpenia poprosím ;)

utorok, 10. septembra 2013

Aj slovenská láska ide cez žalúdok



SOBOTA:

...čakala ma robota. Okrem toho, že som pár dni zanedbával blog, som pár týždňov zanedbával aj svoju izbu. Upratovanie bolo teda nevyhnutné. Raňajky s chlebom, tatranským maslom a lekvárom Riso boli postačujúce.

Na obed som sa pohostil spišskými párkami z Púchova a to len preto, lebo som chystal na večer špecialitu. Ako sa už na slovenského junáka patrí, mal by sa vedieť nielen sekerou oháňať, ale aj čo-to pre svoju milú spraviť. A tu niekde vznikla myšlienka spraviť trojchodovú romantickú večeru. Najsamprv však bolo treba nakúpiť.

Moje prvé kroky viedli do Billy.  Strávil som tu vydumovaním asi pol hodiny, ale nakoniec sa podarilo. S nákupom za 24 eur som bol spokojný. Príprava šla pomerne hladko, aj keď isté pochybnosti tu boli. Nepovažujem sa za zdatného kuchára, ale hanbu som si teda spraviť nechcel. A tak som dal na niektoré rady od kámoša, skúseného kulinárnika :)



Prvý chod bolo studené predjedlo. Klasické neúdené korbáčiky som zabalil do šunky Berto, ozdobil nakrájanou cherry paradajkou a pridal pomazánku Alfa bio. K tomu na dekoráciu na pásiky nakrájaná paprika a chlieb Penam.



Druhý chod mali byť pôvodne cestoviny, ale keďže som slovenské nenašiel, boli mi dobré aj zemiaky. Tie som uvaril a neskôr aj trochu poopekal. K tomu orestované kuracie prsia Hyza spolu so smotanou na varenie Rajo, karičkou a pridal som aj cesnakový krém Unica. Už len stačilo mierne dochutiť soľou a pridať zeleninu na ozdobu.



Tretí, dezertný chod som sa rozhodol poňať tak jednoduchšie. Kúpil som piškóty Sedita a dva čučoriedkové jogurty Tami. A aby tých čučoriedok nebolo málo, kúpil som aj malú čučoriedkovú zaváraninu Novofruct. Trochu som to navrstvil, dal do chladničky a bolo.



Moja milá vyzerala po večeri veľmi spokojne. Neviem, či zjedla všetko preto, lebo som ju nechal vyhladovať do 22,00, alebo preto, že jej chutilo :) Pravda bude niekde uprostred. Avšak  tulipán, levandulové sviečky a príjemná hudba k večeri nemôžu nič pokaziť. Musím sa ešte pochváliť výborným výberom vína z Topolčianok - Muškát moravský (bobuľový výber).

Celková hodinová príprava všetkých troch chodov je myslím prijateľná a kto by chcel aj svojej milej takto po slovensky lásku vyznať, nech sa pokojne inšpiruje :)  

nedeľa, 8. septembra 2013

Pilný ako včielka



ŠTVRTOK:

Na raňajky som dojedol zvyšnú polovicu jogurtu spolu s venčekmi. Moje raňajky asi nebývajú pestré, ale pretože som niektorým produktom prišiel na chuť, kupujem si ich častejšie. Jogurty na raňajky sa snažím striedať a osobne mi doposiaľ najviac chutil Selčiansky. Je cenovo prijateľný a naozaj chutný.

Obed opäť v Kolibe a opäť so slepačou. Tej sa čo chvíľa asi aj prejem. Nakombinoval som si však to najlepšie a zjedol celý tanier :)

Večer padlo rozhodnutie vyskúšať jeden slovenský olej, ku ktorému som sa dostal ešte na Agrokomplexe. Jeden píšem preto, lebo Búšlak Oil z Dunajského Klátova by mal byť podľa mojich informácií jediný olej vyrábaný na Slovensku. Prvý krát som ho zbadal v predajni Starý otec. Ponúkajú viacero druhov, ale už teraz musím podotknúť, že cena je oproti bežne dostupným olejom o niečo vyššia. Na druhej strane robia aj také špecialitky ako Bio slnečnicový olej s cesnakom a chilli, ktorý má aj značku kvality SK.
Na chlieb vo vajíčku som použil slnečnicový olej de luxe. Teda ani nie tak ja, ako moja priateľka :) Chlieb bol Penam a vajíčka domáce.






PIATOK:

Na dnešný deň som sa celkom tešil, pretože som mal dohodnuté stretnutie s pani Medekovou, fitnes trénerkou, v ružinovskom Retro centre. Vybral som sa pre pár lekcií, ako si okrem správneho stravovania zabezpečiť aj dobrú kondičku. Raňajky boli ľahšie v podobe malokarpatských chlebíčkov.

Do Retra som zavítal okolo obeda. V pomerne dobre vybavenom fitnes centre som sa zoznámil nielen s posilňovacími strojmi, ale aj správnou technikou cvičenia. Zároveň som sa vypytoval ako na stravovací, tak aj na správny pitný režim počas cvičenia. A keďže bolo treba zamakať, budiška pri mne nesmela chýbať.






Po cvičení prišiel hlad a tak som sa pobral s kolegom na obed. Ako inak do Koliby. Dal som si bezmäsitý deň a preto výber padol na vyprážaný baklažán s nivovou omáčkou, grilovanou zeleninou a zemiakovým pyré. Slepačiu dnes vystriedala paradajková so syrom. A ako vidno na fotke, kolega si dal tradičný slovenský tanier. Navyše som si až dnes všimol na svetelnej tabuli oznam, že všetko mäso pochádza od Hyzy. Celkom ma to potešilo.



Po večernom korčuľovaní na hrádzi som si na večeru zahryzol chlieb s paprikovou karičkou. To najlepšie však prišlo potom. Z Agrokomplexu som si priniesol pravú slovenskú včelovinu.  Výrobca je Včelco zo Smoleníc. Špeciálne ju odporúčam, lebo je naozaj výborná. Zobrať malú fľaštičku bola chyba :) Škoda, že včelovina ako nápoj nie je tak bežne dostupná v obchodoch, ako napríklad víno. Každopádne, po náročnom športovom dni padla veľmi vhod.


sobota, 7. septembra 2013

Vysoké ceny? Nenechajte sa odradiť



UTOROK:

Na ráno som mal dohodnutý rozhovor do týždenníka Šarm a tak som si s raňajkami musel švihnúť. Zápchy z Rače smerom do mesta vedia predĺžiť cestu do centra aj dvojnásobne. Keďže som sa v kolóne ledva hýbal, stihol som sa naraňajkovať v aute. Tentokrát to boli horalky od Sedity a slovenské jablko.

Tento týždeň som sa rozhodol riešiť obedy cez menu. Keďže mám na Zlatých pieskoch overenú reštauráciu, zašiel som tam aj dnes. Chcel som zistiť, či sa mi za tých pár dní ich jedlo neoje. Na obed bola slepačia polievka a ako druhé jedlo kuracie mäso so zemiakovým pyré, uhorkový šalát a zeleninový mix. Opäť mi chutilo.



Cestou z obeda som za pokladňami obchodného centra objavil malý stánok s farmárskymi potravinami. Síce bola väčšina tovaru maďarského alebo českého pôvodu, boli tam aj rýdzo slovenské potraviny. Kúpil som teda na koštovku neúdene niťovky, jogurt zo Zázrivej a ríbezľové víno Satko z Pezinka. Niťovky sa v práci za chvíľu roztratili, jogurt som odložil na ráno a víno padlo pri večernej debate s kámošmi. Je chuťovo celkom príjemné, ale ostanem radšej verný svojej Ribesse z Rače :)








STREDA:

Včerajší jogurt od Petra Záňa ma už ráno čakal v chladničke. Už bol v blogu spomínaný. Kúpi som ho v 500ml balení na Liptove za 4,90 eura, čo mi prišla naozaj vysoká cena. Vo včerajšom stánku som ho objavil za 3,90 a jeho 180ml verzia stála 1,80 eura.  Z toho mi vyplynulo, že sa niekedy netreba nechať odradiť vysokou cenou slovenských výrobkov, ale je potrebné hľadať lacnejšieho predajcu. Tento jogurt je naozaj hustý a na raňajky mi spolu s jedným pečivom stačila aj polovica. Druhú som si nechal na štvrtkové ráno :)

Obedoval som opäť v Kolibe, len si už nespomínam, čo presne :) Každopádne to boli samé dobroty.

Po obede mi prišla chuť na sladké a navyše aj mrazené. Môj kolega mi na začiatku leta odporučil jednu slovenskú mrazenú dreň a chcel som sa o ňu s vami podeliť. Ide o výrobcu Goodies a dreň vyrába v 4 príchutiach. Moja najobľúbenejšia je jablkovo-malinová a výhodou je, že na dnes drene nájdete zabalenú skladaciu lyžičku. Síce je trochu nemotorná pri dolovaní na kameň zamrznutej drene, ale lepšie ako nič :) Výrobca je z Prešova.




Večer som ostal pri klasike. Spišské párky s horčicou Snico a chlebom Penam z Nitry.